V roku 1966 vyhlásili medzinárodnú urbanistickú súťaž na "Ideové urbanistické riešenie južného obvodu mesta Bratislavy". Do súťaže bolo prihlásenych 84 návrhov od tímov architektov a urbanistov z 19-tich krajín z celého sveta. Medzinárodná porota udelila 5 tretích cien (prvú a druhú cenu neudelila), 6 návrhov odmenila finančne a 9 návrhov získalo čestné uznanie. Výstava súťažných návrhov bola súčasťou programu Stretnutia urbanistov, ktoré sa konalo v Bratislave v roku 1967 a nadväzovala na IX. kongres UIA (Medzinárodná únia architektov) v Prahe. Takže obecenstvo a záujem odborníkov ďaleko prekračovali hranice Československa. Konečná podoba Mestského sektoru Petržalka sa mala odvíjať od víťazných návrhov a na základe medzinárodných seminárov, odborných debát a komentárov sa malo ustáliť konečné "ideálne" riešenie tejto neľahkej úlohy. Smelé plány však zhatila okupácia vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 a následné roky tzv. normalizácie nepriali snahám o medzinárodnú spoluprácu. Petržalka, ako ju dnes poznáme, sa začala stavať podľa projektu, ktorý vypracoval Stavoprojekt, na čele s architektmi Jozefom Chovancom a Stanislavom Talašom. Projekt čiastočne vychádzal zo záverov hodnotenia poroty súťaže, avšak kvôli zlej ekonomickej situácii a nutnosti vybudovať za čo najkratšiu dobu čo najviac bytov, sa z pôvodných plánov muselo veľa vypustiť.

 

Víťazné návrhy:

   III. cena – Tibor Alexy, Ján Kavan, Filip Trnkus – Bratislava, ČSSR

Schému návrhu charakterizuje kombinácia lineárneho rozloženia zástavby rovnobežne s tokom Dunaja a jej kolmého rozvinutia do hĺbky územia. Táto koncepcia uspokojivovyjadruje individualitu nového obvodu i jeho vzťah k jestvujúcemu mestu. Projekt sa odporúča na ocenenie pre bohatú rozmanitosť foriem obytných útvarov a stavieb, ktorými sa vytvárajú priestory rozličných rozmerov ako podstatných komponentov urbanistického prostredia.
Väzba starého mesta a centra nového obvodu je svojím charakterom výrazná, ale utváranie jeho formy vyžaduje ďalšie štúdie. Menej uspokojujúcim je architektonický dôraz osi sever-juh. lebo dominantu štruktúry vytvára príliš násilným spôsobom, čím narušuje krajinný obraz i meander vodného toku. Riešenie dopravného systému je komplikované a nákladné najmä pre zapustenie motorickej dopravy pod úroveň terénu. Popritom však navrhovaný systém ako celok je rozvojaschopným podkladom pre uspokojúce riešenie dopravy.
Počet požadovaných bytov je splnený a projekt sa môže uskutočňovať v etapách.

III. cena – Ing. arch. Karel Typovský, Ing. arch. Jaroslav Nováček, Ing. arch. Vít Adamec – Olomouc, ČSSR

Návrh je význačný nielen tým, že zachováva jestvujúce krajinné danosti, ale aj pre spôsob utvárania nových parkových plôch obklopených 8 až 20 podlažnými obytnými domami. Obytné územie je rozdelené na obytné obvody so všetkými stavbami a inými zariadeniami vybavenosti, rozloženými v nových parkoch. Niektoré zariadenia sú umiestnené v prvých dvoch podlažiach do tvaru krivkyformovaných obytných blokov, ktoré ohraničujú tieto parky.
Na nábreží Dunaja návrh zachováva jestvujúci park, ba vytvára pozdĺž toku ďalšie voľné zelené plochy a architektonicky iba oproti hradu vyjadruje vzťah k starému mestu. Tu umiestňujekomplex Akadémie vied, nový hotel atď. Športové zariadenia dislokuje na východnom okraji parku.
Komunikačný systém je jednoduchý a účelný, ale ťah pre motorickú dopravu nevhodne odrezáva obytné územie od centra i od nábrežného parku, hoci cesty pre chodcov navrhuje s mimoúrovňovým križovaním. Zbernú komunikáciu vedie po obvode obytného územia, ale obkľučuje ňou aj park.
Napriek tomu, že návrh čo do primeranosti a formy i rozsahu centra a veľkosti bytov je čiastočne preexponovaný, poskytuje ako celok svojou zdravou štruktúrou dobrý podklad pre rozvinutie takého konečného riešenia výstavby, ktoré by bolo praktickejšie a malo ľudskú mierku.

  
   III. cena – Shyojiro Yamane, Denji Ogura, Yoshimasa Okuma, Masashi Miyakawa, Hiroshi Taniguchi, Jiro Onuma, Osamu Myojyo, Tsunehico Hongo – Tokyo, Japonsko

Návrh chce splniť tieto zámery: plynulosť výstavby počnúc od bytovej jednotky po tvorbu mesta: harmonické proporcie priestorov pre chodcov a motorický pohyb z hľadiska priestorového zážitku kompozície s možnosťou jej ďalšieho rozvíjania. Špirála s troma "čiarami života" smeruje do centra obvodu, kým ďalšie komunikácie ho napojujú na jestvujúce mesto, pričom sú spájané zbernou trasou vedenou po okraji obvodu.
Pásmo verejných a kultúrnych stavieb situuje na brehu Dunaja okolo monumetnálneho námestia, z ktorého je panoramatický pohľad na staré mesto s hradom ako dominantným bodom. Riešenie dopravy je dobre premyslené. Vlnovite usporiadané obytné jednotky a ich dvory sú arkádovito pospájané a v arkádach sú umiestnené obchody. Na jednej strane obslužných ciest sú parkoviská pre vozidlá, na druhej strane školy a voľné priestory. Verejné budovy sú situované na strategických bodoch obvodu.
Návrh je veľmi starostlivo premyslený a citlivo riešený až do detailu. Rešpektuje jestvujúcu krajinu i vodné toky. Má ľudskú mierku, hoci, súdiac aj podľa modelu, zdá sa, že opakovanie podobných obytných jednotiek pôsobí monotónne. Porota vyzdvihla tú skutočnosť, že návrh sa vyhýba zbytočnej dramatizácii a monumentálnosti. Považuje ho za dobre vyvážený, ekonomický a schopný realizácie v etapách. Pripomína pritom, že dôsledné sledovanie uzavretosti riešenia by mohlo viesť k tomu, že by sa obvod stal od mesta oddeleným satelitom.

III. cena – George Vernon Russel, Anton Jemric, spolupracovníci: John Mc Keown Jr., Lynne Paxton – Los Angeles,Kalifornia (USA)

Návrh charakterizuje hlboké rešpektovanie.jestvujúcej krajiny s jej lesmi a vodnými tokmi. Autor vychádza z názoru, že Petržalka, ak sa berú do úvahy jej kladné stránky a nadväznosti, môže sa stať jedinečným ostrovným rozšírením dnešného mesta. Snaží sa rozvinúť voľné formy krajiny do architektonických a cirkulačných vzorov, pričom sa vyhýba pravouhlým riešeniam ako anachronizmu.
Obytné objekty so značným sústredením bytov, narastajúce od nízkej k vysokej podlažnosti, sú zúbkovanév pôdoryse i v siluete. Sú zoskupené pozdĺž vodných tokov alebo s väzbou na vodné toky a obklopujú veľký park. Toto riešenie umožňuje dočasne zachovať jestvujúcu zástavbu Petržalky. Vodné toky sú funkčne využité na rekreáciu a dopravu. Niektoré aspekty dopravných prvkov v riešení komunikácie môžu sa považovať za chybné a centrum obvodu je situované do izolovanej polohy. Porota je však toho názoru, že tieto kritické pripomienky nezoslabujú prínos, ktorý tento návrh prináša na utvorenie nového urbanistického prostredia s výrazným funkčným poslaním ako rekreačnej oblasti pre celé mesto a pre nevtieravé pôsobenie pohľadov cez tok rieky.
Návrh obsahuje námety na ekonomické využitie naplaveného štrku pre hrádze, cesty a pod., ako aj na výrobu prefabrikátov pre bytové stavby priamo na mieste. Výkopmi štrku by sa takto vytvárali nové jazerá a vodné toky, ktoré môžu slúžiť aj na prepravu stavebných dielcov.
Porota hodnotí tento návrh preto, že sa osobitne vyznačuje výraznou originalitou s hlbokým rešpektovaním kvality krajiny územia obvodu.

  
   III. cena – Prof Dr. Roland Rainer, Albin Arzberger, Herbert Karer –Rakúsko

Koncepcia obvodu v tomto návrhu sa prejavuje vysokou organizovanosťou so silne účinným vzťahom k jestvujúcemu mestu. Výstavbu sústreďuje do troch okrskov okolo centra obvodu komunikáciami vzájomne veľmi dobre pospájanými, a to aj cestami pre chodcov i pre hromadnú mestskú dopravu. Areály pre výstavište, vysokú školu a športové zariadenia sú rozložené na brehu rieky tak, aby sa zelené plochy zachovali v čo najväčšej miere.
Jednotlivé časti riešenia komunikácie sú starostlivo uvážené, najmä čo do umiestnenia železničnej stanice a siete električiek. Sieť električiek najekonomickejšie sprístupňuje všetky plochy.
Každý okrsok sa skladá z 5 susedstiev (obytných skupín) kompaktného kruhového charakteru. Tieto susedstvá obsahujú rozličné druhy bytov v objektoch, ktoré vo výškovej zástavbe narastajú smerom na sever. Vybavenosť i plochy pre parkovanie vozidiel sú vzaté do týchto okruhlých komplexov. Porota usudzuje, že tento návrh svojou presvedčivou štruktúrou naaznačuje spôsob, ktorý by veľmi úspešne vyjadril väzbu obvodu na jestvujúce mesto. Pritom má však ten názor, že pre etapovitú výstavbu neposkytujú štandardizované jednotky susedstiev potrebnú variabilitu a že takýto vysoko organizovaný návrh by bol vhodnejší na realizáciu vo veľmi krátkom období. Usúdila ďalej, že jej pripomienkam by bolo možno vyhovieť uplatnením väčšej rozmanitosti s menej strnulým riešením v detaile.

(zdroj: Gross, K.: Medzinárodná urbanistická súťaž Petržalka. 1969)