Územie, na ktorom dnes leží najväčšie sídlisko v strednej Európe – Petržalka, bolo odpradávna utvarané tokom rieky Dunaj a jeho početných ramien. Tie počas dlhej doby menili svoj tvar, hĺbku aj počet – z toho dôvodu bolo toto územie osídlené až pomerne neskoro a riedko. Prvá zmienka o osídlení pochádza z darovacej listiny kráľa Ondreja II. z roku 1225, v ktorej sa opisuje poloha osady nazývanej Flözendorf (nem. flöz – sloj, vrstva, dorf – dedina) a spomína sa tu aj územie, na ktorom sa kedysi nachádzali domy Pečenehov. Ako pamiatku na ich pôsobenie nesie oblasť nazývaná Pečňa (nem. Pötschen, maď. Bešeň), s Pečnianskym lesom a dnes už neexistujúcim Pečnianskym ramenom. V spomínanej darovacej listine sa píše o ostrove Uhrov, v roku 1654 označený ako Ungerau – Uhorská niva. V nemeckom znení sa prvý krát spomína v roku 1654 ako Engerau (z "uhorskej" nivy sa stala "úzka" niva).
Počas dlhej histórie sa na tomto území odohralo množstvo dôležitých udalostí, pravdepodobne sa na petržalských lúkach odohralo viacero významných bitiek. V rokoch 1805 a 1809 si tu Napoleónske vojská urobili základňu na odstreľovanie Bratislavy a generálny útok na Viedeň. Ďalšou tragickou udalosťou bola okupácia Petržalky nacistickým Nemeckom v rokoch 1938 až 1945. Na sklonku vojny v roku 1944 tu bol dokonca vybudovaný provizórny koncentračný tábor a po oslobodení objavený masový hrob s takmer 500 obeťami.
Po odstavení a zanesení niektorých dunajských ramien sa Petržalka mohla rozrastať. Rozhodujúcim medzníkom pre rozvoj Petržalky bolo postavenie cestno-železničného mosta cez Dunaj v roku 1890 a vybudovanie železničného spojenia s Viedňou v roku 1914. Odvtedy tu (prevažne rakúske) podniky začali budovať svoje výrobné pobočky. Z pôvodne sedliackej dediny sa postupne stávalo priemyselné predmestie Bratislavy – s robotníckymi, malomeštianskymi, sedliackymi domami, aj chatrčami najchudobnejších vrstiev. Po prvej svetovej vojne sa Petržalka rapídne zväčšovala (v rokoch 1920 – 1930 sa počet jej obyvateľov strojnásobil) a stala sa z nej najväčšia dedina na Slovensku. Po druhej svetovej vojne a 7-ročnej okupácii nacistickým Nemeckom bola v roku 1945 pričlenená k Bratislave. V období od roku 1948 až do roku 1989 viedla v tesnej blízkosti Petržalky na jej západnej strane hranica tzv "železnej opony".

 

Mapa z roku 1753 Viedenská električka na Viedenskej ceste pri Pečnianskom ramene Pohľad na Petržalku, začiatok 70. rokov (foto: archív GIB) Mapa územia z čias táborenia
Napoleonských vojsk v roku 1906

Marxova ulica, r. 1935 (foto: Kronika Petržalky) Závod Matador (foto: Kronika Petržalky) Zničený Starý most (vtedy Štefánikov) Nemeckými vojskami v roku 1945 (foto: Kronika Petržalky) V roku 1972 bol odovzdaný do užívania motorest "Zrkadlový háj" a autocamping (na Rusovskej ceste neďaleko jazera Veľký Draždiak). Na jeseň v roku 1973 motorest vyhorel. (foto: Kronika Petržalky)

Výstavba školy na Makarekovej (dnes Einsteinovej) ulici (foto: Kronika Petržalky) Olympijský plavecký bazén Matador (foto: Kronika Petržalky) Pohľad z Husovej ulice (foto: Kronika Petržalky) Trhovisko na Záporožskej ulici (foto: Kronika Petržalky)

Mapy Petržalky pred výstavbou a po výstavbe sídliska